Nespracovaná trauma z detstva ovplyvňuje celý život…

Niekto by si povedal, že dieťa je dar, ktorý prinesie svetlo do rodiny, všetci sa tešia a jasajú nad novým prírastkom. A však nie v každej rodine nový člen spustí vlnu šťastia. Niektorí rodičia svoju rolu nezvládnu a namiesto lásky deti poznačia nepeknými jazvami na srdiečku. Veľkým fenoménom lojálnosti dieťaťa je, že napriek často až absurdnému správaniu sa rodiča, zostávajú po jeho boku, tíško trpia a v hlavičke hľadajú príčinu, čo spravili ONI zle a ako to odčiniť, aby si „ZASLÚŽILI“ ICH LÁSKU. Snažia sa stále viac a viac, ale nič nestačí, no a niektorí sa časom s tým „naučia žiť“. Naučia žiť? Omyl! Pud sebazáchovy im otupí natoľko zmysly, že zostávajú popri „tyranovi“, tíško mlčia (pre pocit studu a obrovského množstva strachov) a takto pomaly dospejú a s nahlodaným vnútrom vkročia do „nového“ života BEZ rodiča.

V nádeji na lepší život s novým začiatkom, dúfajúc v lepšie časy, vykročia a tvoria si svoje vlastné šťastie. Toto je opis skupinky detí, ktoré celé týranie v detstve (fyzické, či psychické, znásilňovanie, atď.) nevzdali a posilnení životnou drámou zo všetkých síl tvoria lepší svet. Až raz idylická bublinka praskne. Ex týrané dieťa, ak sa mu teda podarí vystúpiť zo vzorca týrania a utrpenie nepokračuje v podobe ďalších ľudí, ktorých prijal do svojho spektra, môže pociťovať problémy na rôznych úrovniach: problémy vo vzťahoch, problémy s dieťaťom, poškodenie vlastného zdravia. 

Ak sa psychosomaticky pozeráme na problém, počas jeho popisu sa vždy dopracujeme k nedoriešeným traumám. Dokonca, ľudské telo je tak dokonalé, že niektorí ľudia dokázali pochmúrne spomienky úplne vytesniť z vedomia a potom počas terapie sú prekvapení, čo sa vynorilo z podvedomia. Vnútorné vyššie JA dlhý čas, pomocou vytesnenia, chráni a zdá sa, akoby vyčkávalo, kým je jedinec mentálne dostatočne silný na to, aby konečne uzavrel traumatický zážitok a mohol už naozaj začať žiť. Niekedy sa stáva, že si človek svoje zážitky spojí s aktuálnym problémom, ale je to ojedinelý stav. Väčšinoutáto informácia – VYRIEŠ SI SVOJU BOLESŤ – prichádza metaforicky vkomponovaná a ukrytá v iných problémoch.Napríklad:

  • Jedna žena mala problém počas intímností s milovaným partnerom, väčšinou to bolo v poriadku, ale stačilo malé gesto (spúšťač) a nemohla sa milému odovzdať. Počas terapie sa zistilo, že vytesnila spomienku o znásilnení a onen spúšťač sa odohral presne v tom nepeknom deji. Po vyčistení jej nie len že stúplo sebavedomie, ale v intímnostiach už nemala problém.
  • Ďalšia pani dokonca vyštudovala filozofiu, aby pochopila fyzické násilie, aké poznáme z tých najhororovejších filmov. Život strávila tým, že ju postupne, okrem rodiča, týrali všetci partneri i neskôr jej vlastné dieťa. Čo bolo jej hlavným spúšťačom? Ona bola veľmi pobožná a verila, že sem prišla niesť na pleciach všetko utrpenie sveta. Myšlienka je činná, či si to chceme pripustiť, alebo nie, čomu veríme, to sa nám deje.
  • Jedna pani v domove dôchodcov, mentálne relatívne fit, zrazu úplne prestala vnímať realitu, nespoznávala svojich príbuzných a zo zvukových prejavov bolo jasné, že vnútorne veľmi trpí. Pri hľadaní príčiny v takomto stave sa musíte spoľahnúť iba na vlastnú intuíciu a pozorovacie schopnosti. Jedinou zmenou, ktorá nastala v jej živote, bola spolubývajúca, ktorá mala nočnú záľubu a to, že s baterkou v ruke svietila na plafón. Pre nás neškodná záležitosť, ale pre iného vykopaný spúšťač. Jej deti o žiadnej traume nevedeli. Ale po zamyslení sa, že tá pani prežila vojnu – žila v rodinnom dome – tie mali okná na prízemí – ženy v tom období boli znásilňované častokrát v noci, čomu predchádzalo svetlami kontrolovanie domov, sa mohol udiať naozaj veľmi bolestivý zážitok. Nevýhoda stareckej demencie je, že sa to nikdy nedozvieme a jeho podvedomie už nevyčistíme, ale pomôcť sme mohli aspoň v tom, že sme vzali zdroj restimulácie a presťahovali pani so svetlom do inej izby. A ako „zázrakom“, už nebolo treba psychofarmakoterapie, zotavila sa a vrátila sa k predchádzajúcemu stavu. Dokonca, keď bola pri vedomí, sa poďakovala. Čo presne počas celého procesu pomoci vnímala, sa nikdy nedozvieme.
  • Jedna pani chcela vedieť, čo má robiť so svojim dieťaťom, ktoré má problém v škole. Možno niektorí nevedia, ale ak má „problém“ dieťa, hľadajte za tým rodiča. A tak bolo aj v tomto prípade. Dieťa s daným stavom nemalo problém, ale mamička. Ona sa bála, že sa dieťaťu budú posmievať a potom ho šikanovať. Kľúčová veda so šikanou otvorila Pandorinu skrinku, pretože aj ona, nie len že bola deťmi šikanovaná, ale v detstve aj týraná. Po spracovaní prišlo v rodine k veľkému ukľudneniu a dokonca sa zmierila aj so svojim rodičom.

Takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Nespracovaná vnútorná bolesť, a tým myslím naozaj s odpustením a pokojom v duši pri spomienke na udalosť, sa zrkadlí vo VŠETKÝCH problémoch, ktoré sa aktuálne vynoria. Máš problém vo vzťahoch? Príčinu hľadaj v neukončenej minulosti. Máš problém v práci? Príčinu hľadaj v nespracovaných negatívnych vzorcoch prevzatých v minulosti. Trpíš akútnou, či chronickou chorobou? Choroba nesie tiež metaforický odkaz, ktorý sa metódou zrkadlenia rýchlo odhalí. V každej ťažkosti je ukryté posolstvo, ktoré sa dá prečítať. Metóda RUŠ je jeden zo spôsobov, ktorý je kľúčom do podvedomia a nie len tým. Dá vám presnú informáciu, prečo sa vám TO deje a čo máte zmeniť, aby ste vystúpili z bludného kruhu. Pravá príčina všetkých problémov je VŽDY ukrytá hlboko v podvedomí v podobe negatívnej myšlienky, vzorca správania, presvedčenia, odsudzovania, posudzovania,… a to sa nejedná iba o ťažké traumy po násilných činoch. Podvedomie nerozlišuje stupnicu utrpenia, nerozlišuje, ktorý zážitok je horší a ktorý nie. Pre negatívny zápis v podvedomí je dôležitá iba emočná bolesť, ktorá je neodlučiteľnou súčasťou. 

Ak vás práve zasiahol AHA moment a rozhodli ste sa ukončiť svoje utrpenie, objdnajte sa na individuálnu terapiu, kde si vyčistíte vytesnené nánosy v pamäti, spracujete svoju traumu a s novým nadstavením posilníte svoje sebavedomie. Ak chceš niečo zmeniť nestačí iba chcieť, treba aj aktívne niečo robiť.

Autorom Článku je A. Zmajkovičová.

About the author

Lenka Triščíková je oficiálnou terapeutkou Metódy RUŠ. Venuje sa odhaleniu vlastnej podstaty a tvorby svojho života. Všetky poznatky zdieľa na svojom webe Miluj život. Miluje svoj život, svoju prácu, svojho partnera a svoju rodinu. Momentálne žije v Košiciach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *